Comblab project finished in December 2014. In this website you can download Comblab teaching materials ready to be used in several languages. Currently most Comblab partners go on working with MBL for secondary science.

Nachádzate sa tu

Novinky

Jazykove mutacie

Slovenčina
Obrázok používateľa Marek Skorsepa

Vítame slovenských užívateľov stránky projektu COMBLAB :-)

Slovenčina

SESTRA, ZMERAJTE KRVNÝ TLAK alebo vieme, čo to vlastne je?

„150 na 95“ povedal MUDr. Janatka svojej sestričke. „Zapíšte to prosím pacientovi do karty“, Potom sa obrátil na pacienta a povedal: „Takže, pán Martinka, opäť je vysoký, tak ako minule. Od dnes žiadne fajčenie, ani kvapku alkoholu a žene povedzte, aby menej solila.“

„Ale no tak, pán doktor, aspoň jednu cigaretku denne“, pokúšal sa vyjednávať pán Martinka. Ale ten bol neoblomný: „Nie, nie. Chcete dostať infarkt alebo mŕtvicu? Alebo chcete riskovať, že vám zlyhajú obličky? Myslím si, že ani jedna možnosť by sa vám nepáčila.“

Slovenčina

ČO JE VAŠA SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ? - Ako možno ovplyvniť tlkot srdca

Srdce je ľudský orgán, ktorý neúnavne pracuje od narodenia až po smrť. Jeho úloha je nenahraditeľná – svojimi sťahmi zaisťuje cirkuláciu krvi v našom tele. Zabezpečuje sa tým prísun kyslíka k bunkám, ktoré ho využívajú na získanie energie. Srdce funguje ako pravidelná, nikdy sa nezastavujúca pumpa, avšak pri tomto procese môžeme pozorovať určité fázy. Tieto fázy zodpovedajú postupnému sťahovaniu predsiení a komôr. Rovnako ako pri pumpovaní vody, aj činnosť srdca je ovplyvnená impulzom - rytmickým elektrickým výbojom v pravej predsieni.

Slovenčina

KLÍČENIE SEMIEN - Za akých podmienok klíčia semená najlepšie?

Máte doma záhradku a pestujete v nej zeleninu? Pokiaľ áno, bude pre Vás nasledujúca úloha možno ľahšia ako pre tých, ktorý v záhrade netrávia toľko času.

Slovenčina

RASTLINNÍ PREDÁTORI - Vplyv eutrofizácie na vodný svet

Určite ste v lete mnohokrát išli okolo vodných zdrojov, alebo ste v ich blízkosti trávili prázdniny. Rieky, rybníky, potoky alebo jazerá sú príjemným miestom na oddych a rekreáciu.

Spomeniete si, ako vyzerala voda? Niektorá bola čistá, iná však mala od čistej ďaleko. Olejové škvrny, odpad alebo príliš veľa rastlín, ktoré spôsobili, že voda bola zelená.

Slovenčina

Kvety a kyslík - Môžu byť kvety v spálni nebezpečné?

Jana a Milada sa už dlho nevideli. Sú priateľky a obe majú rady kvety. Milada ich má dokonca plný byt; sú naozaj všade, v izbách, v spálni aj v kúpeľni. Keď však Milada prišla navštíviť Janu, ukázalo sa, že Jana má kvety len v obývačke, kým v spálni nebol ani jeden. Keď sa jej teda Milada spýtala, prečo nemá v spálni žiadne kvety, keď ich má tak rada, dostala prekvapujúcu odpoveď. Jana tvrdila, že kvety v noci spotrebovávajú kyslík, a preto sa ľudom počas spánku horšie dýcha. Pri zatvorených oknách by sa vraj ľudia mohli dokonca udusiť.

Slovenčina

Zo života kvasiniek

Pán Walker kúpil továreň, v ktorej plánuje vyrábať etanol fermentačným spôsobom. Továreň má k dispozícii niekoľko miestností. Keďže pán Walker nechce zbytočne utratiť veľa peňazí za ich rekonštrukciu, potrebuje zistiť, ktorá z týchto miestností je na fermentáciu najvhodnejšia. V miestnosti U.1, v pivničných priestoroch pod úrovňou terénu, je dlhodobo nízka teplota (0 -5 °C); v miestnosti 1.1, na prvom poschodí, je teplota 15 - 20 °C; na tom istom poschodí je nad plynovou kotolňou miestnosť 1.7, ktorá je od kotla vyhriata až na teplotu 35 - 40 °C.

Slovenčina

ČISTIACI PROSTRIEDOK A VAŠE RUKY

Marta žije v meste, ktoré má tvrdú vodu - obsahuje veľa minerálnych látok.1 Jedným z problémov pri používaní tvrdej vody je, že v miestach, kde sa voda zadržiava, vzniká vrstvička nerozpustného uhličitanu vápenatého, ktorý nazývame vodný kameň. Marta musí pravidelne čistiť hlavicu sprchy, inak by kvôli vrstve vodného kameňa prestala fungovať. Marta postupne skúšala odstrániť vodný kameň pomocou týchto látok: „Lumina“ (komerčný čistiaci prostriedok obsahujúci kyselinu trihydrogenfosforečnú 15 – 30 %), ocot, čerstvá citrónová šťava.

Slovenčina

TEPELNÉ ELEKTRÁRNE A KYSLÉ DAŽDE

Kyslý dážď sa dostal do pozornosti v 60. rokoch dvadsiateho storočia, keď začali vymierať niektoré lesy a jazerá v severnej Európe, v Spojených štátoch a v Kanade. V mnohých krajinách sa situácia začala riešiť tak, že sprísnila kontrola emisií kyselinotvorných látok v ovzduší, preto ešte hrozba kyslého dažďa zďaleka neskončila. V súčasnosti sa fenomén kyslého dažďa prejavuje ako hlavný problém v rozvojových krajinách, najmä v niektorých častiach Ázie a v Tichomorí.

Slovenčina