Chemistry

Marta žije v meste, ktoré má tvrdú vodu - obsahuje veľa minerálnych látok.1 Jedným z problémov pri používaní tvrdej vody je, že v miestach, kde sa voda zadržiava, vzniká vrstvička nerozpustného uhličitanu vápenatého, ktorý nazývame vodný kameň. Marta musí pravidelne čistiť hlavicu sprchy, inak by kvôli vrstve vodného kameňa prestala fungovať. Marta postupne skúšala odstrániť vodný kameň pomocou týchto látok: „Lumina“ (komerčný čistiaci prostriedok obsahujúci kyselinu trihydrogenfosforečnú 15 – 30 %), ocot, čerstvá citrónová šťava.

Kyslý dážď sa dostal do pozornosti v 60. rokoch dvadsiateho storočia, keď začali vymierať niektoré lesy a jazerá v severnej Európe, v Spojených štátoch a v Kanade. V mnohých krajinách sa situácia začala riešiť tak, že sprísnila kontrola emisií kyselinotvorných látok v ovzduší, preto ešte hrozba kyslého dažďa zďaleka neskončila. V súčasnosti sa fenomén kyslého dažďa prejavuje ako hlavný problém v rozvojových krajinách, najmä v niektorých častiach Ázie a v Tichomorí.

Hasiace prístroje rozdeľujeme podľa toho, akú náplň používajú. Jedným z typov v je prístroj používajúci ako hasiacu zložku oxid uhličitý. Tieto hasiace prístroje môžu byť rôznej konštrukcie, jedno majú však spoločné: ak majú byť účinné, musí sa z nich oxid uhličitý uvoľňovať čo najrýchlejšie.

Oxid uhličitý môžeme v laboratóriu alebo aj v domácich podmienkach pripraviť veľmi jednoduchou reakciou, použitím bežných chemických látok. Ak však chceme vzniknutý plyn použiť na hasenie, je užitočné vedieť, akou rýchlosťou plyn vzniká.

V časopise Záhradkár sa v listoch od čitateľov objavil tento problém: Pán Sklenička sa rozhodol postaviť na záhrade nový skleník. Doviedla ho k tomu jeho manželka, ktorá má
veselú povahu a nechcela mať nudný skleník. Chcela ho mať farebný.

Obidvaja sa nakoniec zhodli, že bude zelený. Pán Sklenička sa hneď pustil do stavby a onedlho stál v strede záhrady krásny zelený skleník. Zasadili v ňom rôzne druhy zeleniny a už sa tešili na úrodu z tak originálneho skleníka. Čoskoro však zistili, že rastliny v ňom veľmi nerastú, ba čo viac, listy rastlín v ňom žltnú.

Prostredie v ľudskom žalúdku je značne kyslé. Žalúdočná šťava je z väčšej časti tvorená kyselinou chlorovodíkovou s koncentráciou približne 0,01 mol·dm–3. Takéto kyslé prostredie je potrebné na denaturáciu bielkovín a aktiváciu enzýmov (napr. pepsín), ktoré sú zodpovedné za trávenie bielkovín. Na druhej strane, nadmerné množstvo žalúdočnej kyseliny môže spôsobovať problémy.

Meď je rozšírený kov používaný napríklad v počítačoch, ako súčasť elektrických káblov, odkvapových rúr, inštalatérskych prvkov a všemožného spojovacieho materiálu. Meď je teda veľmi žiadaná a naviac je aj pomerne drahá. Z toho dôvodu môže byť obchodovanie s kovovým šrotom celkom výnosné. Lenže obchodník alebo zákazník sa môže zaujímať o to, koľko medi vlastne kov obsahuje. Potrebujeme však vedieť, ako to zistiť.

Vašou úlohou je pomôcť kupujúcemu zistiť obsah medi v neznámom kove. Ako zistíme, koľko medi je v kovovom šrote?

Meď je rozšírený kov používaný napríklad v počítačoch, ako súčasť elektrických káblov, odkvapových rúr, inštalatérskych prvkov a všemožného spojovacieho materiálu. Meď je teda veľmi žiadaná a naviac je aj pomerne drahá. Z toho dôvodu môže byť obchodovanie s kovovým šrotom celkom výnosné. Lenže obchodník alebo zákazník sa môže zaujímať o to, koľko medi vlastne kov obsahuje. Potrebujeme však vedieť, ako to zistiť.

Vašou úlohou je pomôcť kupujúcemu zistiť obsah medi v neznámom kove. Ako zistíme, koľko medi je v kovovom šrote?